Aktivity múzea

História a súčasnosť

Každý projekt, aby bol úspešný, potrebuje víziu a osobnosť. Tak to bolo aj v prípade nášho múzea. Pri jeho zrode v roku 1930 stál J. Volko-Starohorský, ktorý ochranu prírody nepovažoval len za amatérsku voľnočasovú aktivitu, ale povýšil ju na vedu a jaskyniarstvo vnímal ako jej súčasť. Odvtedy prešlo Slovenské múzeum ochrany prírody a jaskyniarstva dlhým vývojom, ktorý bol sprevádzaný mnohými zmenami. Tieto sa týkali jeho fungovania v závislosti od postupného začleňovania pod rôzne zložky riadenia ako aj vývoja jeho zamerania a s tým súvisiaceho pomenovania, ktoré bolo od Múzea slovenského krasu cez Múzeum slovenského krasu a ochrany prírody a Múzeum vývoja ochrany prírody až po súčasný názov používaný od roku 1990. Pripomenuli sme si teda nielen 90. výročie založenia múzea ale aj 30. výročie vzniku jeho terajšieho názvu. Históriu múzea písali okrem J. Volka-Starohorského ďalšie významné osobnosti, z ktorých môžeme spomenúť  V. Benického, prvého správcu múzea, ktoré bolo otvorené pre verejnosť sprístupnením jaskyniarskej expozície v roku 1951 a tiež A. Chovana a M. Lalkoviča, bývalých riaditeľov múzea. V súčasnosti múzeum s celoslovenskou pôsobnosťou pre oblasť ochrany prírody a jaskyniarstva, ktorého zriaďovateľom je od roku 1999 Ministerstvo životného prostredia SR, vedie riaditeľka D. Šubová. V jej víziách fungovania múzea akoby sme sa vrátili k pôvodným myšlienkam J. Volka-Starohorského o význame ochrany prírody pre spoločnosť. Ochrana životného prostredia sa stáva v posledných rokoch mimoriadne závažným problémom, čo potvrdila aj 25. medzinárodná konferencia ICOM 2019 v Kyote. V rámci jej záverov boli vytýčené 2 základné témy, na ktoré by sa mali múzeá zamerať. Okrem extrémizmu a imigrácie je to otázka životného prostredia, zmeny klímy a straty biodiverzity, z čoho vyplýva čoraz nástojčivejšia potreba environmentálneho vzdelávania. V tejto súvislosti D. Šubová vidí budúcnosť v čiastočnej reformácii klasicky vnímaného múzea na diskusné fórum pre globálne otázky ochrany prírody a životného prostredia, čo je nevyhnutné pre formovanie environmentálneho povedomia spoločnosti a budúcnosť našej planéty.

Výskum a zbierky

Výskumná práca je základom každej odbornej práce v múzeu. Ide o terénny výskum ale aj výskum založený na skúmaní zbierok. Terénny výskum je v našom realizovaný od roku 2009 na základe Osvedčenia o spôsobilosti vykonávať výskum a vývoj, ktoré vydalo Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR. Z historického pohľadu bol ako prvý realizovaný jaskyniarsky výskum, ktorý priamo súvisel so zameraním múzea pri jeho vzniku. Môžeme povedať, že to bola prvá výskumná aktivita múzea. Postupne sa výskum rozšíril o ďalšie oblasti. Okrem speleologického inventarizačného výskumu sa dnes v múzeu vykonáva výskum jaskynných minerálov, paleoklimatický výskum, speleoarchelogický výskum, biospeleologický výskum ale aj botanický, zoologický výskum, výskum chránených území a od zriadenia špecializovaného archívu aj výskum archívno-historický a historicko-dokumentačný. Táto výskumná činnosť však nikdy nemôže byť výsledkom práce jednotlivca, vždy ide o spoluprácu s domácimi i zahraničnými inštitúciami, ktoré sa danej problematike odborne venujú. Múzeum ma takisto bohatú zbierkotvornú činnosť. Medzi najvýznamnejšie a najstaršie zbierky patrí ucelená zbierka jaskynných máp ako aj ďalšie nepochybne cenné a hodnotné zbierky ako sú napríklad paleontologická zbierka nálezov z jaskýň,  návštevné knihy z jaskýň, zbierka podzemných krasových javov, zbierka prístrojov na zameriavanie jaskýň, zbierka sklených negatívov, pohľadníc, numizmatická zbierka, filatelistická zbierka ako aj veľmi významná archívna zbierka. Mnohé zbierky boli v rokoch 2011 – 2015 zdigitalizované v rámci celonárodného projektu Digitálne múzeum. Všetky informácie o zbierkach sú uložené v celoslovenskom múzejnom informačnom systéme CEMUZ a tiež na portáli SLOVAKIANA. Akákoľvek činnosť nadobúdania a spracovania zbierok by však nemala zmysel, keby tieto ostali skryté verejnosti a je preto nevyhnutné, aby boli využívané vo výchovno-vzdelávacom procese.       

Environmentálne vzdelávanie

Hlavným cieľom nášho múze je výchova a vzdelávanie so zameraním na životné prostredie. Vhodné podmienky sa k tomu vytvorili najmä po komplexnej rekonštrukcii historickej budovy múzea a exteriéru múzea v rokoch 2011 – 2015. Na ploche troch podlaží tak vznikol priestor na prezentáciu revitalizovanej expozície Chránená príroda Slovenska s časťami Kras a jaskyne Slovenska a Chránená príroda Slovenska, ktorá je rozdelená na dva celky a to Zem, miesto pre život a Človek, hory, NATURA 2000. Prehliadku expozície s mnohými interaktívnymi prvkami a zvukovými efektami dopĺňajú vzdelávacie programy pre materské školy, základné školy a stredné školy. Kontinuálne vzdelávanie pedagógov múzeum realizuje na základe Rozhodnutia Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR pod názvom Ochrana prírody a krajiny vo výučbe prírodovedných predmetov na základných a stredných školách. Tiež realizuje vzdelávanie seniorov, v rámci Univerzity 3. veku, študijné kurzy , terénne exkurzie,  podujatia pre širokú verejnosť a je organizátorom mnohých konferencií a seminárov. Ďalšou formou prezentácie uvedenej problematiky sú výstavy zamerané na územnú a druhovú ochranu, biodiverzitu, históriu ochrany prírody, ale aj na iné špeciálne témy, aktuálne na tému globálnej zmeny klímy.  Mnohé z nich ponúkame ako putovné výstavy partnerským organizáciám doma i v zahraničí. Služby verejnosti v oblasti štúdia archívnych dokumentov a knižničného fondu poskytuje celoslovenský špecializovaný archív ochrany prírody a jaskyniarstva, ktorého súčasťou je špecializovaná knižnica. Pozornosť je tiež venovaná skupine znevýhodnených návštevníkov a to predovšetkým zrakovo znevýhodneným a mentálne znevýhodneným návštevníkom formou výstav a špeciálnych vzdelávacích programov. Múzeum participuje na činnosti vzdelávacích komisií v rámci MŽP SR a ZMS.