História

Požiadavka zriadenia knižnice v našom múzeu vyplynula z prvých stanov Múzea slovenského krasu z 18. júla 1932 (dnešné Slovenské múzeum ochrany prírody a jaskyniarstva). Základom  knižnice sa stala súkromná knižnica Jána Volku-Starohorského, ktorý inicioval vydávanie svojich odborných prác v edícii „Muzeálna knižnica“. Múzeum za tieto publikácie získalo výmenou množstvo odbornej literatúry. Táto literatúra a vzácny súbor 112 prác Jána Volku-Starohorského je dodnes súčasťou fondu našej knižnice a čitatelia ju stále využívajú pri svojej práci.

10. septembra 1949 bolo múzeum začlenené do novovzniknutej inštitúcie – Slovenskej speleologickej spoločnosti. Práve v tomto období sa začala v múzeu systematicky budovať špecializovaná speleologická knižnica.  

Poštátnenie múzea a jeho vyhlásenie za vedecké pracovisko v roku 1955 prispeli k rozvoju knižnice. Vydanie monografie o Demänovských jaskyniach a prvého ročníka zborníka Slovenského krasu v roku 1956 podnietilo zahraničnú výmenu literatúry. Ku koncu roku 1958 mala knižnica 2430 knižničných jednotiek, predovšetkým speleologickej, vlastivednej a muzeologickej literatúry.

Po začlenení múzea 1. júla 1981 do novovzniknutej organizácie štátnej ochrany prírody – Ústredia štátnej ochrany prírody – sa múzeum, ako Múzeum  slovenského krasu a ochrany prírody,  začalo pomaly odkláňať od svojho pôvodného zamerania. Postupne sa prebudovalo na ústredné múzejné pracovisko štátnej ochrany prírody a v knižnici sa začalo budovať aj oddelenie  prírodovednej a ochranárskej literatúry.

V súčasnosti sa knižnica vyprofilovala na jedinú špecializovanú knižnicu svojho druhu a má medzi knižnicami na Slovensku nezastupiteľné poslanie. Ako odborné pracovisko svoju činnosť plne podriaďuje úlohám a zameraniu múzea, systematicky doplňuje a uchováva literatúru prírodovedného, vlastivedného, turistického a muzeálneho charakteru. Pri získavaní literatúry spolupracuje v rámci výmeny s takmer 30 krajinami sveta, s viac ako 150 výmennými partnermi (speleologické inštitúcie, kluby, múzeá, ochranárske inštitúcie...). Najintenzívnejšia je spolupráca s českými,  poľskými, maďarskými, francúzskymi, nemeckými, rakúskymi, chorvátskymi, slovinskými a talianskymi partnermi.

V súčasnosti knižnica vlastní takmer 30 000 knižničných jednotiek, pričom ročný prírastok je približne 450 jednotiek (kníh, separátov a audiovizuálnych dokumentov). Knihy sú radené v zmysle knižničného medzinárodného desatinného triedenia. Takmer dve tretiny literatúry získava knižnica  výmenou za naše časopisy Slovenský kras a Naturae tutela. Z jazykového hľadiska je najviac zastúpená literatúra v slovenskom, českom, anglickom, poľskom, nemeckom, maďarskom a francúzskom jazyku. Súčasťou fondu je približne 800 starých tlačí do roku 1918. Knižnica vlastní kompletné dielo Jána Volku-Starohorského, práce Radima Kettnera, Josefa Kunského, Alfreda Bögliho, Huberta Trimmela, Karola Siegmetha, Josefa Krennera a iných významných osobností. Pýchou knižnice je jedna z prvých monografií o Dobšinskej ľadovej jaskyni od Janosa Pelecha z roku 1884 v maďarskej, nemeckej a anglickej mutácii.

Z nových titulov, ktoré máme v knižnici chceme čitateľov upozorniť na tieto zaujímavé publikácie: Storočie piešťanských infanteristov, Stavitelia Piešťan, Letka 13 - Najúspešnejšia slovenská stíhacia letka v histórii, Život Važca a samozrejme aj naša publikácia Alois Král z edície „Z galérie ochrancov prírody“. 

Knižnica poskytuje služby v prvom rade zamestnancom múzea, ale i širokej verejnosti. Navštevujú ju predovšetkým záujemcovia o problematiku jaskýň a ochranu prírody. Prichádzajú sem študenti, dobrovoľní jaskyniari, vedeckí pracovníci, ale aj milovníci prírody a nachádzajú v nej potrebné informácie pre ďalšiu prácu, štúdium alebo len na rozšírenie všeobecných vedomostí. K dispozícii majú okrem iného aj najnovšie čísla odborných periodik, jazykové a encyklopedické slovníky.