Štátny zoznam osobitne chránených častí prírody a krajiny

 

 

Štátny zoznam osobitne chránených častí prírody a krajiny je informačný systém verejnej správy, v ktorom sa evidujú údaje o chránených územiach a ich ochranných pásmach, územiach európskeho významu, územiach medzinárodného významu, súkromných chránených územiach a ich ochranných pásmach a o chránených stromoch a ich ochranných pásmach.

Zbierka listín štátneho zoznamu je archívnou zbierkou a uložená je vo verejnom špecializovanom Archíve ochrany prírody a jaskyniarstva (AOPaJ, zriadený v roku 2005), ktorý je súčasťou Slovenského múzea ochrany prírody a jaskyniarstva v Liptovskom Mikuláši a ktorý zabezpečuje jej uloženie, odbornú správu a spracovanie, ochranu a sprístupňovanie v súlade so zákonom č. 395/2002 Z. z. o archívoch a registratúrach a s ustanovením § 23, ods. 5 vyhlášky MŽP SR č. 170/2021 Z. z.

Chránené územia prírody Slovenskej republiky

Základným legislatívnym dokumentom ochrany prírody a krajiny Slovenskej republiky, je zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 543/2003 Z. z. z 25. júna 2002. o ochrane prírody a krajiny(ďalej len "zákon"). K nemu bola vykonávacím predpisom pôvodne vyhláška MŽP SR č. 24/2003 Z. z., v súčasnosti platí vyhláška MŽP SR č. 170/2021 Z. z. z 19. apríla 2021, ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov. Táto vyhláška určuje podrobnosti k jednotlivým ustanoveniam zákona, napríklad obsahuje zoznamy chránených druhov rastlín, živočíchov, biotopov a určuje aj podrobnosti o vedení štátneho zoznamu (§ 23 a príloha č. 18 vo vyhláške; v zákone je to § 51).

Tento zákon upravuje pôsobnosť orgánov štátnej správy a obcí, ako aj práva a povinnosti právnických osôb a fyzických osôb pri ochrane prírody a krajiny s cieľom dlhodobo zabezpečiť zachovanie prírodnej rovnováhy a ochranu rozmanitosti podmienok a foriem života, prírodných hodnôt a krás a utvárať podmienky na trvalo udržateľné využívanie prírodných zdrojov a na poskytovanie ekosystémových služieb, berúc do úvahy hospodárske, sociálne a kultúrne potreby, ako aj regionálne a miestne pomery.

Jedným zo spôsobov dosiahnutia tohto cieľa je územná ochrana prírody a krajiny. Ňou sa podľa zákona rozumie ochrana prírody a krajiny na území Slovenskej republiky alebo jeho časti. Pre územnú ochranu sa ustanovuje päť stupňov ochrany. Rozsah obmedzení sa so zvyšujúcim stupňom ochrany zväčšuje.

Na území Slovenskej republiky platí prvý stupeň ochrany, ak tento zákon alebo všeobecne záväzný právny predpis vydaný na jeho základe neustanovuje inak. V prvom stupni ochrany sa uplatňujú ustanovenia o všeobecnej ochrane prírody a krajiny podľa zákona. Tomuto stupňu ochrany sa teda neposkytuje územná ochrana podľa § 17 až 31 zákona. Čiže je to územie mimo osobitne vyhlásených chránených území Výnimkou sú tieto osobitne vyhlásené chránené územia - chránené vtáčie územia, jaskyne a prírodné vodopády a ich ochranné pásma a obecné chránené územia – v týchto kategóriách totiž neplatia stupne ochrany, ale podmienky, stanovené v ich vyhlasovacích predpisoch.

Za chránené územia (CHÚ) možno vyhlásiť lokality, na ktorých sa nachádzajú biotopy európskeho významu, biotopy národného významu, biotopy druhov európskeho významu, biotopy druhov národného významu a biotopy vtákov vrátane sťahovavých druhov (na ktorých ochranu sa vyhlasujú chránené územia), významné krajinné prvky alebo prírodné výtvory.

Národná sústava chránených území

Národné parky, chránené krajinné oblasti a prírodné parky sa označujú ako veľkoplošné chránené územia (VCHÚ). Chránené areály, prírodné rezervácie, národné prírodné rezervácie, prírodné pamiatky, národné prírodné pamiatky, chránené krajinné prvky a obecné chránené územia sa označujú ako maloplošné chránené územia (MCHÚ). Všetky tieto chránené územia tvoria národnú sústavu chránených území, rozdelenú do nasledovných kategórií:

Chránená krajinná oblasť (CHKO) je rozsiahlejšie územie, spravidla s výmerou nad 1 000 ha, s rozptýlenými ekosystémami, významnými pre zachovanie biologickej rozmanitosti a ekologickej stability, s charakteristickým vzhľadom krajiny alebo so špecifickými formami historického osídlenia. Vyhlásiť ho môže Vláda Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“) nariadením a na jej území, platí druhý stupeň ochrany, ak v zákone nie je ustanovené inak (napríklad vyhlásením zonácie alebo existenciou MCHÚ na území CHKO). K 31. 12. 2021 je vyhlásených 14 CHKO.

Národný park (NP) je rozsiahlejšie územie, spravidla s výmerou nad 10 000 ha, prevažne s ekosystémami podstatne nezmenenými ľudskou činnosťou alebo v jedinečnej a prirodzenej krajinnej štruktúre, tvoriace najvýznamnejšie prírodné dedičstvo, v ktorom je ochrana prírody nadradená nad ostatné činnosti. Vyhlásiť ho môže vláda nariadením a na jeho území platí tretí stupeň ochrany, ak nie je v zákone ustanovené inak. K 31. 12. 2021 je vyhlásených 9 NP. Od 31. 3. 2022 sa všetkých 9 xpráv národných parkov osamostatnilo od ŠOP SR a stali sa samostatnými organizáciami ochrany prírody.

Prírodný park (PPK) je rozsiahlejšie územie, spravidla s výmerou nad 500 ha, prevažne s ekosystémami pozmenenými ľudskou činnosťou, ktoré tvoria biocentrá nadregionálneho významu alebo ktoré sú dôležité pre zabezpečenie priaznivého stavu biotopov európskeho významu, biotopov národného významu, biotopov druhov európskeho významu alebo biotopov druhov národného významu. Vyhlásiť ho môže vláda a na jeho území platí druhý alebo tretí stupeň ochrany, ak nie je v zákone ustanovené inak. V tejto novej kategórii (od roku 2020) nebolo zatiaľ vyhlásené žiadne chránené územie.

Chránený areál (CHA) je lokalitu, spravidla s výmerou do 500 ha, na ktorej sú biotopy európskeho významu alebo biotopy národného významu alebo ktorá je biotopom druhu európskeho významu alebo biotopom druhu národného významu a kde priaznivý stav týchto biotopov záleží na obhospodarovaní človekom. Vyhlásiť ho môže vláda nariadením a na jeho území platí druhý, tretí, štvrtý alebo piaty stupeň ochrany. K 31. 12. 2021 je vyhlásených 193 CHA (vrátane 1 súkromného).

Prírodná rezervácia (PR) je lokalita, spravidla s výmerou do 1 000 ha, ktorá predstavuje pôvodné alebo ľudskou činnosťou málo pozmenené biotopy európskeho alebo biotopy národného významu alebo biotopy druhov európskeho alebo biotopy národného významu. Vyhlásiť ju môže vláda nariadením a na jej území platí štvrtý alebo piaty stupeň ochrany. Prírodnú rezerváciu, spravidla predstavujúcu nadregionálne biocentrum ako súčasť najvýznamnejšieho prírodného dedičstva štátu, môže vláda nariadením vyhlásiť za národnú prírodnú rezerváciu (NPR). K 31. 12. 2021 je vyhlásených 448 PR (vrátane 3 súkromných) a 200 NPR.

Prírodná pamiatka (PP) je bodový, líniový alebo iný maloplošný ekosystém, jeho zložky alebo prvky, spravidla s výmerou do 50 ha, ktoré majú vedecký, kultúrny, ekologický, estetický alebo krajinotvorný význam. Vyhlásiť ju môže vláda nariadením a na jej území platí štvrtý alebo piaty stupeň ochrany. Jedinečnú prírodnú pamiatku, ktorá predstavuje súčasť najvýznamnejšieho prírodného dedičstva štátu, môže vláda nariadením vyhlásiť za národnú prírodnú pamiatku (NPP). K 31. 12. 2021 je vyhlásených 270 PP a 60 NPP.

Chránený krajinný prvok (CHKP) je významný krajinný prvok, ktorý plní funkciu biocentra, biokoridoru alebo interakčného prvku najmä miestneho alebo regionálneho významu. Môže ho vyhlásiť vláda nariadením a na jeho území platí druhý, tretí, štvrtý alebo piaty stupeň ochrany. K 31. 12. 2021 je vyhlásený 1 CHKP.

Obecné chránené územie (OCHÚ) je lokalita, spravidla s výmerou do 100 ha, s kultúrnym, vedeckým, ekologickým, estetickým alebo krajinotvorným významom. Môže ho vyhlásiť obec všeobecne záväzným nariadením, v ktorom sú uvedené podmienky jeho ochrany. K 31. 12. 2021 je vyhlásených 11 OCHÚ

Ochranné pásma chránených území

Ak to vyžaduje záujem ochrany národného parku, chráneného areálu, prírodnej rezervácie, národnej prírodnej rezervácie, prírodnej pamiatky alebo národnej prírodnej pamiatky možno vyhlásiť ich ochranné pásmo, a to spôsobom, akým sa podľa zákona vyhlasuje príslušné chránené územie. Na území ochranného pásma chráneného územia s tretím stupňom ochrany platí druhý stupeň ochrany, na území ochranného pásma chráneného územia so štvrtým stupňom ochrany platí tretí stupeň ochrany a na území ochranného pásma chráneného územia s piatym stupňom ochrany platí štvrtý stupeň ochrany.

Ak ochranné pásmo prírodnej rezervácie alebo ochranné pásmo národnej prírodnej rezervácie nebolo osobitne vyhlásené, je ním územie do vzdialenosti 100 m smerom von od jej hranice a platí v ňom tretí stupeň ochrany. Ak ochranné pásmo prírodnej pamiatky alebo ochranné pásmo národnej prírodnej pamiatky nebolo osobitne vyhlásené, je ním územie do vzdialenosti 60 m smerom von od jej hranice a platí v ňom tretí stupeň ochrany, toto ustanovenie neplatí, ak ide o ochranné pásmo jaskyne a ochranné pásmo prírodného vodopádu.

Ak ochranné pásmo prírodnej rezervácie, ochranné pásmo prírodnej pamiatky, ochranné pásmo národnej prírodnej rezervácie alebo ochranné pásmo národnej prírodnej pamiatky nebolo osobitne vyhlásené a ak nie je v záujme takého chráneného územia, aby malo ochranné pásmo, možno vo vyhlasovacom predpise ustanoviť, že chránené územie nemá žiadne ochranné pásmo.

K roku 2021 je ochranné pásmo vyhlásené pri všetkých 9 národných parkoch a 77 maloplošných chránených územiach. Ochranné pásmo zo zákona do vzdialenosti 100 m má ustanovených 521 NPR a PR a ochranné pásmo zo zákona do vzdialenosti 60 m má ustanovených 209 NPP a PP. Žiadne ochranné pásmo nemá 376 MCHÚ.

Zóny chránených území

VCHÚ a MCHÚ môžu môže byť na základe stavu biotopov rozčlenené najviac na štyri zóny, ak je to potrebné na zabezpečenie jeho starostlivosti. Význam rozdelenia chráneného územia na zóny spočíva v diferenciácii ochrany a jej prispôsobení povahe prírodných hodnôt chráneného územia. Zóny sa vymedzujú spravidla ako celistvé časti chráneného územia podľa povahy prírodných hodnôt v nich, pôvodnosti ekosystémov, miery zásahu ľudskou činnosťou a využívania územia človekom tak, aby piaty stupeň ochrany bol určený v zóne A, štvrtý stupeň ochrany v zóne B, tretí stupeň ochrany v zóne C a druhý stupeň ochrany v zóne D. Zóny možno členiť aj na podzóny, ak sa v rámci zóny nachádzajú časti chráneného územia s rôznym spôsobom starostlivosti alebo cieľom ochrany. Zonáciu chráneného územia môže vyhlásiť všeobecne záväzným predpisom ten orgán, ktorý je príslušný na vyhlásenie daného chráneného územia.

Maloplošné CHÚ, ktoré sa stanú súčasťou vyhlásených zón CHKO alebo NP, sa vždy zrušia. Tým sa zjednodušuje a zjednocuje systém ochrany jednotlivých CHKO a NP.

Do roku 2021 bola vyhlásená zonácia troch VCHÚ – Chránenej krajinnej oblasti Horná Orava, Pieninského národného parku a Národného parku Slovenský raj, v roku 2022 k nim pribúda Národný park Muránska planina v roku 2023 Národný park Veľká Fatra. Zonácia bola vyhlásená aj pri niekoľkých desiatkach MCHÚ.

Súkromné chránené územia

Vlastník takého pozemku, ktorý spĺňa podmienky ustanovené týmto zákonom pre chránený areál, prírodnú rezerváciu alebo prírodnú pamiatku a nebol ešte vyhlásený za chránený, môže na základe predloženého projektu ochrany požiadať okresný úrad v sídle kraja o vyhlásenie súkromného chráneného areálu, súkromnej prírodnej rezervácie alebo súkromnej prírodnej pamiatky (ďalej len „súkromné chránené územie"). Ak pozemok spĺňa podmienky na vyhlásenie územnej ochrany, okresný úrad v sídle kraja ho vyhlási za súkromné chránené územie vyhláškou, v ktorej sa ustanoví aj stupeň ochrany súkromného chráneného územia a podrobnosti o územnej ochrane súkromného chráneného územia a jeho ochranného pásma vrátane ich územnej a časovej doby platnosti.

Do roku 2021 boli vyhlásené 3 súkromné prírodné rezervácie (Vlčia, Rysia, Roháčia) a 1 súkromný chránený areál Langáčske skaly.

Jaskyne a prírodné vodopády

Osobitnou skupinou chránených území sú jaskyne a prírodné vodopády. V zmysle zákona je jaskyňou človeku prístupný a prírodnými procesmi vytvorený dutý podzemný priestor v zemskej kôre, ktorého dĺžka alebo hĺbka presahuje 2 m a rozmery povrchového otvoru sú menšie ako jeho dĺžka alebo hĺbka. Prírodným vodopádom v zmysle zákona je zasa taký prírodný skalný útvar, cez ktorý vodný tok pôsobením prírodných síl bez zásahu človeka padá z výšky nad 3 m alebo preteká súvislým alebo kaskádovitým skalným zrázom strmým viac ako 75o a voda v koryte pretrváva celý rok. Všetky jaskyne a prírodné vodopády, ktoré spĺňajú uvedené definície sú v zmysle zákona prírodnými pamiatkami (PP). Jedinečnú jaskyňu alebo prírodný vodopád, ktoré predstavujú súčasť najvýznamnejšieho prírodného dedičstva štátu, môže vláda vyhlásiť za národnú prírodnú pamiatku (NPP). Pre jaskyne a prírodné vodopády a ich ochranné pásma neplatia stupne ochrany, ale osobitné ochranné podmienky, uvedené v § 24 zákona.

Na Slovensku je evidovaných vyše 7 400 jaskýň a vyše 200 vodopádov, ktoré sú prírodnými pamiatkami na základe horeuvedených kritérií. Z nich bolo 44 jaskýň a 5 prírodných vodopádov bolo osobitne vyhlásených za národné prírodné pamiatky a 10 jaskýň bolo osobitne vyhlásených za prírodné pamiatky. Spolu 22 jaskýň má vyhlásené ochranné pásma. So sprievodcom je prístupných 13 jaskýň prevádzkovaných Správou slovenských jaskýň a 5 jaskýň prevádzkovaných inými subjektami. Ďalších 45 jaskýň je verejnosti voľne prístupných.

Európska sústava chránených území Natura 2000 v Slovenskej republike

Vstupom do Európskej únie 1. mája 2004 sa Slovenská republika zaradila do spoločenstva štátov, ktoré je postavené na základoch spoločnej vnútornej aj zahraničnej politiky. Spoločné pravidlá a normy sú záväzné rovnako pre všetky členské štáty EÚ a sú nadradené ich jednotlivým národným zákonom. Európska únia tak vystupuje voči ostatnému svetu ako jeden celok.

Podľa zákona európska sústava chránených území Natura 2000 je koherentná európska ekologická sústava pozostávajúca z lokalít s výskytom biotopov európskeho významu, biotopov druhov európskeho významu a biotopov sťahovavých druhov, ktorej cieľom je umožniť zachovať, a ak je to potrebné, obnoviť priaznivý stav týchto biotopov a druhov v ich prirodzenom areáli. Na území Slovenskej republiky európsku sústavu chránených území tvoria chránené vtáčie územia a územia európskeho významu.

Sústava chránených vtáčích území (v európskej legislatíve sú tieto územia nazývané ako Special Protected Areas, SPAs), ktorá sa vytvára od roku 1979 na základe smernice Rady č. 79/409/EHS o ochrane voľne žijúcich vtákov (tzv. smernica o vtákoch), ktorú nahradila smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/147/ES z 30. novembra 2009 o ochrane voľne žijúceho vtáctva.

Chránené vtáčie územie (CHVÚ) podľa zákona predstavuje biotopy sťahovavých druhov vtákov, najmä oblasti ich hniezdenia, preperovania, zimovania, ako aj miesta odpočinku na ich migračných trasách a biotopy druhov vtákov európskeho významu. Na účel zabezpečenia ich prežitia a rozmnožovania ho môže vyhlásiť vláda nariadením, v ktorom ustanoví aj zoznam činností, ktoré sú v CHVÚ zakázané, vrátane ich územného a časového obmedzenia.

Pôvodný vedecký návrh chránených vtáčích území v Slovenskej republike obsahoval 45 lokalít. Po zmene kritérií výberu vláda Slovenskej republiky uznesením č. 636 zo dňa 9. júla 2003 schválila národný zoznam navrhovaných chránených vtáčích území, ktorý obsahoval 38 území. Uznesením vlády SR č. 345 zo dňa 25. mája 2010 boli z národného zoznamu vylúčené 2 územia a na pokyn Európskej komisie bolo doplnených 5 nových území. Od 31. máju 2011 tak národný zoznam obsahuje 41 navrhovaných chránených vtáčích území. Ministerstvo životného prostredia SR (MŽP SR) ich vyhlasuje za chránené vtáčie územia podľa zákona. Od roku 2013 bolo už takto vyhlásených všetkých 41 CHVÚ, ktoré zaberajú rozlohu 1 284 806 ha čo predstavuje 26,20 % z rozlohy SR, pričom veľkou časťou rozlohy sa prekrývajú s inými chránenými územiami.

Sústava území európskeho významu (v európskej legislatíve označovaných ako Special Areas of Conservation, SACs), ktorá sa vytvára od roku 1992 na základe smernice Rady č. 92/43/EHS o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín (tzv. smernica o biotopoch).

Územím európskeho významu (ÚEV) sa podľa zákona sa rozumie územie v Slovenskej republike tvorené jednou alebo viacerými lokalitami, • na ktorých sa nachádzajú biotopy európskeho významu alebo druhy európskeho významu, na ochranu ktorých sa vyhlasujú chránené územia, • ktoré sú zaradené v národnom zozname týchto lokalít obstaraným MŽP SR a prerokovaným s Ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky.

Uznesením č. 531 z 18. októbra 2023 vláda Slovenskej republiky schválila nariadenie vlády, ktorým sa na novo ustanovuje národný zoznam území európskeho významu (ÚEV). Pozostáva z ÚEV, ktoré boli postupne schválené uzneseniami vlády Slovenskej republiky č. 239 zo 17. marca 2004, č. 577 z 31. augusta 2011, č. 495 z 25. októbra 2017 a č. 454 z 13. júla 2022 a predložené Európskej komisii do databázy Natura 2000, pričom ich hranice boli vymedzené na jednotný parcelný stav (podľa evidencie registra "C" katastra nehnuteľností k 30. aprílu 2023) a spresnené na základe rokovaní uskutočnených od decembra 2022 do júla 2023 podľa § 27 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov. Nariadenie vlády obsahuje pre každé ÚEV náležitosti podľa § 27 ods. 5 citovaného zákona vrátane mapy s vyznačenými stupňami ochrany. Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 451/2023 Z. z., ktorým sa ustanovuje národný zoznam území európskeho významu, nadobudlo účinnosť 1. januára 2024. Týmto dňom stratili platnosť 3 všeobecne záväzné právne predpisy ustanovujúce národný zoznam ÚEV a jeho doplnky. Celkový počet ÚEV je 644 (znížil sa o 95 ÚEV, ktoré boli rozširovanými lokalitami, t. j. mali rovnaký názov, ale odlišný kód SKUEV). ÚEV spolu pokrývajú 12,77 % výmery Slovenska a predstavujú územia tvorené jednou alebo viacerými lokalitami, na ktorých sa nachádzajú biotopy alebo druhy európskeho významu, na ochranu ktorých sa vyhlasujú tieto chránené územia. Medzi biotopy napríklad patria alpínske travinnobylinné porasty na silikátovom podklade, bukové a jedľovo-bukové kvetnaté lesy, dubovo-hrabové lesy panónske, horské kosné lúky kosodrevina, vresoviská a medzi druhy vretenica malá, zubor hrivnatý, vlk dravý, netopier obyčajný, kamzík vrchovský. Na 89 % výmery sa prekrývajú s národnou sústavou chránených území.

Po schválení národného zoznamu Európskou komisiou sú navrhované ÚEV vyhlasované príslušnými orgánmi ochrany prírody za chránené územia, resp. ich zóny podľa zákona, to znamená, že v národnej sústave chránených území SR nefigurujú samostatne ako osobitná kategória, ale ako chránené územia národnej sústavy alebo ich časti.

Povinnosti vyplývajúce z oboch vyššie spomenutých smerníc Slovenská republika zakotvila v zákone ako aj vo vykonávacom predpise k nemu.

Cieľom súvislej európskej sústavy chránených území Natura 2000 je zachovať prírodné dedičstvo významné pre celú EÚ, zabezpečiť jeho ochranu a podporiť tie aktivity v chránených územiach, ktoré sú v súlade so záujmami ochrany prírody.

Územia medzinárodného významu

Územím medzinárodného významu sa podľa zákona rozumie lokalita, na ktorú sa vzťahujú záväzky a odporúčania v oblasti ochrany prírody a krajiny, ktoré pre Slovenskú republiku vyplývajú z medzinárodných zmlúv, ktorými je viazaná, z členstva v medzinárodných organizáciách a z medzinárodných programov, ku ktorým Slovenská republika pristúpila. Územia medzinárodného významu tvoria mokrade medzinárodného významu (14 tzv. Ramsarských lokalít), lokality svetového prírodného dedičstva UNESCO (2 lokality), biosférické rezervácie (4 lokality) a lokality s udeleným Diplomom Rady Európy (2 lokality). Môžu nimi byť aj iné medzinárodne významné územia evidované v zoznamoch, ktoré vedú príslušné orgány zriadené na základe medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná, orgány medzinárodných organizácií, ktorých je Slovenská republika členom, alebo orgány medzinárodných programov, ku ktorým Slovenská republika pristúpila.

Ak si to vyžaduje plnenie záväzkov a odporúčaní, územie medzinárodného významu sa vyhlási za chránené územie podľa tohto zákona so stupňom ochrany, ktorého uplatnením sa zabezpečí ochrana územia medzinárodného významu v súlade s týmito záväzkami a odporúčaniami. Všetky územia medzinárodného významu na Slovensku sú v súčasnosti súčasťou niektorej z národných kategórií chránených území.

Prehľad chránených území v Slovenskej republike k 01.01.2024 (podľa údajov ŠOP SR, zverejnené na https://www.sopsr.sk/web/?cl=114)

Okrem národnej sústavy chránených území sa na území Slovenskej republiky nachádzajú územia európskej sústavy chránených území Natura 2000 – chránené vtáčie územia a územia európskeho významu, ktoré sa veľkou časťou prekrývajú s národnou sústavou chránených území. Informácie o nich sú uvedené na stránke http://www.sopsr.sk/natura/index1.php?p=4&lang=sk.

Okrem horeuvedených sa na území Slovenskej republiky nachádzajú aj územia medzinárodného významu – ramsarské lokality (mokrade medzinárodného významu), biosférické rezervácie, územia s Diplomom Rady Európy a územia prírodného dedičstva UNESCO. Všetky sú vyhlásené v niektorej kategórií národnej sústavy chránených území. Informácie o nich sú uvedené na stránke https://www.sopsr.sk/web/?cl=36.